Petra (30)

Petra (30)

Moja cesta k tehotenstvu nebola ľahká. Nikdy predtým som nebola vážnejšie chorá, ani len operovaná, a tak (logicky) som neočakávala žiadny problém, či prekážku. Dosť veľa rokov som brala hormonálnu antikoncepciu v dobrej viere, že mi pomáha na ceste za plánovaným rodičovstvom. Ale žiaľ, opak bol pravdou.

Som zodpovedná osoba, ktorá má rada veci pod kontrolou. A tak som pravidelne chodila na preventívne prehliadky, kde bolo zakaždým všetko v poriadku.

Som zodpovedná osoba, ktorá má rada veci pod kontrolou. A tak som pravidelne chodila na preventívne prehliadky, kde bolo zakaždým všetko v poriadku. Až raz… po svadbe som vysadila tabletky dúfajúc, že do pár mesiacov zo mňa bude šťastná tehotná žena, aké vídate bežne na ulici. Niekde som čítala, že povedz svoje plány Bohu a on sa rozosmeje. Doktorka pri kontrole ultrazvukom zistila PCO a mne sa v tej chvíli zrútil svet. Šok. Ja a diagnóza neplodnosť? Ja, ktorá som celé roky chodila poctivo na kontroly a vždy bolo všetko v poriadku? Prečo ja, čo som komu zlé urobila? Niečo takéto neočakávané mi úplne nabúralo moje predstavy o budúcom slede života. S týmto sa veru nepočítala. Po oznámení diagnózy som celý deň nič nejedla, plakala a bola som z toho celá vystrašená, nahnevaná.

Pocity sa vo mne miešali a boli dosť negatívne. Začal sa kolobeh skúšania liekov, opakovaných odberov a kontrol u mojej gynekologičky. Niekoľkokrát to vyzeralo nádejne, ale otehotnieť sa stále nedarilo. V mojom okolí pribúdali tehotné ako huby po daždi. Závidela som im, vyhýbala sa komunikácii s nimi. V práci mi navyše ponúkli inú pracovnú pozíciu spojenú s vyššou zodpovednosťou. Mala som nahradiť kolegyňu, ktorá išla – ako inak – na materskú. Hnevala som sa, veď ja som predsa chcela ísť na materskú! Sestra mojej najlepšej kamarátky po dlhom čase otehotnela tiež a niesla som to veľmi ťažko. Síce som na to nebola hrdá, ale začali sa vo mne zbierať pocity hnevu, nespravodlivosti, beznádeje a strachu, že čo ak sa nikdy nestanem matkou. Snažila som sa v tom všetkom nájsť nejakú logiku a spravodlivosť. Prestala som veriť na zázraky. Kamarátka mi povedala, že uverím až vtedy, keď sa zázrak stane mne. „No, určite,“ pomyslela som si s iróniou v duchu. Mimochodom, deti mám veľmi rada, som učiteľka. V tom čase sme sa jeden rok snažili o dieťa. Niekto povie, že je to dlhý čas, iný zase, že krátky. Aj keď som mala veľkú podporu a oporu v manželovi a mojich rodičoch, aj tak ma to naďalej veľmi trápilo.

A ako to už raz býva a hovorí sa, že náhody neexistujú… Jedného dňa som na googli našla Marcelku, fertility koučku. Keďže sa vo voľnom čase už viac rokov zaoberám psychológiou (ktorá je mojou záľubou), neváhala som ani chvíľku. Získala som pocit, že práve ona mi môže pomôcť. Vykročiť z bludného kruhu negativity a znovu začať veriť, dúfať. Pretože už som nechcela svoje dni len prežívať, ale skutočne žiť! Po prvom stretnutí som sa len utvrdila, že mi dokáže pomôcť. Nasledujúce mesiace sa niesli vo vysokom pracovnom nasadení, začali sa vyšetrenia v CAR-e (apropo, tu mi PCO nepotvrdili) a aj naše pravidelné stretnutia s Marcelkou. Vždy v piatok som sa na ne tešila, brala som to ako výlet do Bratislavy. Na sedeniach som sa vyrozprávala z mojich pocitov a postupne som začala nadobúdať pocit, že to zvládnem. Zvládnem otázky okolia „Kedy už?“, zvládnem psychickú pohodu počas liečby aj počas bežných dní.  S manželom sme sa snažili normálne žiť, bez stresu a s radosťou. Som nesmierne rada, že sme dokázali aj počas takého náročného obdobia sa tešiť zo života a byť vďační, že máme seba navzájom.

V centre sme absolvovali jednu insemináciu a deň, keď som si volala za výsledok, si budem pamätať celý život. Bola som práve na WC v jednej bratislavskej reštaurácii a volala som. Priznám sa, že som viac očakávala negatívny výsledok, v tom čase som bola navyše aj mierne nachladnutá. Na prvý raz sa to málokomu podarí – bežalo mi hlavou. Pani na konci linky mi hovorí: „Ste tehotná!!!“ Čo? Ja? Naozaj, ste si istá? J Ten pocit šťastia asi dokáže pochopiť len žena, ktorá musela prejsť neľahkú cestu s prekážkami, preplakala veľa dní a nocí a niekedy už ani nedúfala. Teraz už verím, že zázraky sa skutočne dejú. Pretože taký jeden nám spí teraz v postieľke.

Toto všetko píšem ako povzbudenie pre všetky ženy, ktoré sú zúfalé a nevedia, ako ďalej. Lebo existuje cesta! Stačí prejsť za svoju komfortnú zónu a nazbierať odvahu. Je to možné, aby ste sa znovu tešili zo života.

Moje tehotenstvo aj pôrod prebehli v poriadku a dnes sa tešíme z nášho 3,5 mesačného pokladu. Sme nesmierne šťastní, že sme rodičmi, že sme dostali tento dar.

Obrovské ĎAKUJEM patrí Marcelke, ktorá svoju prácu robí srdcom (čo dnes nie je vôbec pravidlom). Má osobné skúsenosti a je inteligentná, vtipná, profesionálna. Pozitívna energia z nej srší a ešte teraz sa usmievam, keď si spomeniem na naše stretnutia, ako sme sa nasmiali. Som si istá, že aj fertility koučing mi výrazne dopomohol k otehotneniu. Nie je to klišé, ale pozitívne naladená myseľ je základ všetkého.

lockquote>

Petra má dnes už čaká druhé bábätko, ktoré sa narodí čoskoro. Srdečne blahoželám a teším sa!